8.

Inštitút Vidieckej Architektúry

Obecné informace o díle

Název návrhu 

Inštitút Vidieckej Architektúry

Koncepce navrženého řešení v souvislosti s tématem soutěže Dřevo je cesta

Inštitút Vidieckej Architektúry by malo byť miesto, kde môžete hocikedy zájsť a dozvedieť sa niečo o vidieku a jeho architektúre, či už z minulosti alebo prítomnosti. Miesto, kde nájdete budovu, ktorá o tom hovorí sama o sebe.

Čo si ale predstavíme pod pojmom vidiek? Staré roztrúsené domčeky postavené z materiálov, ktoré ich majitelia našli na blízku? Babku a Dedka, ktorí ešte z posledných síl opatrujú ich poslednú kravičku?

Ja som si predstavila starú stodolu s dreveným krovom, ktorý sa nad vami rozprestiera v celej svojej nádhere. Preto som sa rozhodla celý Inštitút navrhnúť pod myšlienkou témy „Drevo je cesta“.

Drevo bola cesta v minulosti pre skoro všetky stavby. Bol to ľahko dostupný materál s výbornými vlastnosťami. Drevené krovy alebo celé drevené domčeky – drevenice sú toho príkladom. Ja som chcela ukázať, že drevo môže byť cesta aj dnes.

Ako hlavný nosný prvok pre Inštitút Vidieckej Architektúry by bolo teda drevo. Využila som modernú technológiu lepeného laminového dreva, ktorú by bolo v budove vydieť v podobe drevených rámov a tak by sama ukazovala možnosti, ktoré sme dnes s drevom dosiahli. Pokúsila som sa stavbe dodať aj zaujímavú formu, ktorá v priebehu stavby mení výšku a tak ukázať čo všetko je možné s drevom vymyslieť aj v budúcnosti.

Inštitút ako stavba by mala byť vzorom pre všetky ostatné stavby vidieku, ale mala by aj učiť ako drevo a iné prírodné materiály môžu byť použité pre stavbu. Preto hlavný programom Inštitútu Vidieckej Architektúry je teda naučiť ľudí, ako zaobchádzať s drevom, stavbou ich vlastných drevených domčekov s využitím slamy (z lokálnej farmy) ako izolačného materiálu. A takto rozšíriť vedomie o dreve ako tej správnej ceste pre budúcnosť architektúry, dúfajme, že nie len tej vidieckej.

Environmentální zhodnocení návrhu stavby

Hlavným programom Inštitútu Vidieckej Architektúry je naučiť každého zvedavca tomu, ako využívať prírodné materiály. Nakoľko iná farma neďaleko, Tablehurst Farm, funguje ako biodynamické hospodárstvo s uzavretým cyklom, rozhodla som sa Inštitút Vidieckej Architektúry zapojiť do tohto cyklu tiež.

Zvieratá na farme produkujú hnoj, ktorý hospodárstvo sprostredkuje do zeme. Pohnoja tak polia so zeleninou a s obilím. Aby sa kruh zase uzavrel, to čo dopestujú ide ako potrava pre zvieratá alebo do obchodu. Slama z obilnín je tiež dôležitou súčasťou farmy tiež a tak som sa ju rozhodla využiť a pokúsiť sa naučiť ľudí ako s ňou zaobchádzať.

Inštitút Vidieckej Architektúry sa preto skladá z dvoch častí: dočasné stavby, rozmiestnené v krajine, ktoré sa v priebehu roka menia a hlavná stála budova, ktorá bude slúžiť ako zázemie, pre kaviareň a prednáškovú miestnosť, v ktorej sa môžu konať podujatia po celý rok.

Dočasné stavby pozostávajú z drevej konštrukcie, do ktorej sa na začiatku augusta, v čase zberu obilia, prinesú balíky a ľudia, študenti, si môžu postaviť vlastné steny a bývať tak v malých domčekoch. Neskôr, behom zimy, sa toto dočasné ubytovanie rozoberie a slama sa môže použiť ako podstielka pre zvieratá z farmy a kruh sa zase uzavrie. Tieto drevené štruktúry sú postavené z čisto prírodného materiálu. Základmi sú len drevené koly z dreva odolného voči vlhkosti – dubového dreva a zvyšok bude postavený z jedľového dreva, ktoré sa ľahko opracováva a tým je vhodné aj pre prácu pre začiatočníkov.

Trvalá stavba využíva lepené drevené rámy ako hlavnú nosnú konštrukciu. Tá má v hlavných priestoroch pre verejnosť otvorený strop, ktorý pripomína strop starej stodoly. Obálka je spravená znova zo slamenej tepelnej Izolácie, ktorá je vložená do drevených roštov. Všetky ostatné materiály sú tiež zvolené vzhľadom na prostredie farmy a jazera okolo.

Obecný popis návrhu

Inštitút Vidieckej Architektúry by sa nachádzal vo veľmi príjemnej lokalizácii v blízkosti biodynamickej farmy Tablehurst Farm, ktorá je umiestnená neďaleko Forest row smerom juh od Londýna v Anglicku. V nadväznosti na túto farmu som začala celý výskum, pretože biodynamická farma má súvis s prírodou omnoho väčší ako ktorákoľvek iná farma. Preto je takéto miesto je prefektné pre Inštitúť Vidieckej Architektúry.

Toto pátranie ma priviedlo k tomu, že farma sa rozširuje smerom na kopec ikeď v minulosti by sa rozširovala smerom pozdĺž rieky. Rozmýšľala som nad tým ako ľudia ovplyvňujú zem a že po každej stavbe ostane zárez do krajiny.

Prvým koncepotom sa teda stalo ovplivňovanie terénu ľudmi, ako sa pohybujú, a tak som sa začala pracovať s vrstevnicami. Prístupová cesta na farmu vedie z oboch strán jazera. Ponad jazero je to voľné priestranstvo, ktoré vedie do kopca do zeleninovej záhrady, nie sú tu skoro žiadne stromy, je to cesta viacej verejná. Pod jazerom je cestička užšia, obklopená živým plotom a stromami, pocit z nej je súkromnejší, lebo je trochu oddelená od otvoreného priestoru.

Nad jazerom je voľný priestor, preto som sa rozhodla stavbou „zviazať“ terén, výšku cesty potiahnuť do vchodu budovy, tak že keď budete kráčať po ceste, voľný priestor bez beriéry vás pozve nakuknúť dovnútra. A pri jazere, pre zmenu, nechám rovný priestor pre pohyb alebo nejakú stretnutie.

Týmto „zviazaním“ vytvorím skoro trojmetrové prevýšenie na jednej strane stavby oproti druhej, a tak v hlavnej prednáškovej hale vytvorím zázemie pre halu pod vstupným priestorom.

Tu sa hrám so zárezom v zemi, ako som písala vyššie. A to tak každá stavba vytvorí zárez, ale nie vždy si to všimneme. Ja som chcela tento pocit trochu vyzdvihnúť. Tým, že vojdeme do priestoru z jednej strany priamo z terénu a potom zídeme na inú úroveň a sme zase na teréne som chcela podchytiť aj zmenou výšky odkvapu drevených rámov. Výška odkvapu lemuje sklon terénu, tak aj vo vnútri vidíme, že terén sa vonku mení a budova je zarezaná do zeme. Zaujímavý moment vzniká aj keď kráčate popri oknách, ktoré nemenia svoju veľkosť ale konštantne sa dvíhajú hore s terénom aj odkvapovou výškou, a tak vnímate aj terén dvíhajúci sa okolo. Hrebeň strechy sa ale nemení, jeho výška je v priebehu celej stavby rovnaká, čo umožnuje viacej svetla prichádzajúceho z juhu preniknúť do vnútra.

Tento koncept s otvorenou strechou je použitý v hlavných priestoroch určených pre verejnosť, kde sa budú stretávať väčšie počty ľudí. V zázemiach, toaletách a kuchyni, sú strop a strecha rovné, takže nevzikajú hluché miesta v podkroví.

Dočasné stavby sú podčiarknuté týmto konceptom tiež. Okolo drevených konštrukcií je rovná plocha dosiahnutá gabionmi, ktoré bránia zosypu zeme. Samostatná drevená konštrukcia bola inšpirovaná pavilónom z Archi

Údaje o soutěžícím

Ludmila Jankovichová

Název školy

VUT v Brně

Název fakulty

Fakulta Architektury

Studijní obor

Architektura a Urbanizmus

Ročník studia

3.

2022 © Nadace dřevo pro život - Oficiální webové stránky, všechna práva vyhrazena. / Kontakt / Ochrana osobních údajů

Správce webových stránek UBK s.r.o.

Používáme technologie, jako jsou soubory cookie, abychom mohli přizpůsobovat obsah a reklamy, poskytovat funkce sociálních médií a analyzovat provoz na webu. Informace o vašem používání webu také sdílíme s našimi důvěryhodnými partnery v oblasti sociálních médií, reklamy a analýz.
Souhlasím Více informací